• Zo života s horolezcom… 24 hodín v Poloninách

    Áno, uvedomujem si, že keď capneme na instagram: „coming soon“, nemala by som príbeh toľko odkladať, ale chcela som vás nechať vydýchnuť… …čo sa rozhodne nedá povedať o mužskom zastúpení z dvojice. Zmena, ktorá ale nastala spočíva v tom, že sa vlastne už ani nesťažujem… hlavne preto, lebo viem, že si musím šetriť sily na […]

  • Zo života s horolezcom… Turistika človeka sídliskového

    Tento príspevok venujem všetkým alibistom a Ľubke z minulosti, ktorí tvrdia, že do Tatier, či Slovenského raja je ďaleko, nemajú auto, nechce sa im riskovať staré vozne slovenských železníc, prípadne si netrúfajú kvôli nepredvídateľnému počasiu a náročnosti, chýbajúcej turistickej výbave…. Inými slovami, tým, ktorí nie sú leniví, pohodlní, sídliskoví, ale ta.. nedá sa. Nedeľa. Prebúdzame […]

  • Zo života s horolezcom… Doobedná rýchlovka

    Aj keď sa snažím prísť na originálnejší začiatok ako spomenúť budíček o piatej ráno, asi sa tomu predsa len nevyhnem. Vychádzam totiž zo snahy zaujať čitateľa a predpokladám, že moji známi, rodina a priatelia zbystrili pozornosť už len preto, že teda JA a vstávanie o 5:00 ráno prestáva vďaka tomuto článku predstavovať oxymoron. Toto spojenie […]

  • Zo života s horolezcom… Prechádzka

    Keď poviete horolezcovi, že chcete íst na prechádzku, rozhodne dbajte o presnú definíciu, čo si pod týmto slovom predstavujete. Inak môže nastať nedorozumenie.. ako napríklad minule. Budíček skoro ráno. Takmer hodina rozhodovania, či je počasie priaznivé, študovanie meteo predpovedí, hádzanie mincou… tak reku, ešte pospím, isto sa nikam nejde… a zrazu povel – ideme! A […]

  • Zo života s horolezcom…

    Volám sa Ľubka, som z Košíc, vek už nikde neuvádzam, aj keď stále patrím do kolónky 25-30 a nemám vôbec talent na pohybové aktivity. Môj slabý zmysel pre koordináciu pohybov charakterizuje karta na Košickej traumatológii. Čo teda robím na tejto stránke a akým právom sa menujem za budúcu pravidelnú prispievateľku? Nuž nie je to z […]

  • Skoro týždeň v Manínskej

    Kedže sme už dlho neboli na žiadných skalách a práca nám umožnila na týždeň niekam vypadnúť, rozhodli sme sa vyraziť na miesto, kde to pre nás všetko začalo – Manínska úžina. V utorok ráno si balíme všetko potrebné a vyrážame na krátku dovolenku. Do Záskalia prichádzame pred obedom s búrkovými mrakmi za chrbtom. Dáme malé […]