Dnes iba z rýchlika, lebo tak nám to aj vyšlo-nevyšlo – lezenie na pár hodín.
Moje cestovateľské srdce zatúžilo výjsť za hranice Slovenska a Radove kreatívne myslenie mi to umožnilo.
Aj keď pravdou je, že to nebola žiadna exotika, druhý koniec sveta, či skaly týčiace sa nad oceánom. Slovenské hranice sme však prekročili. Z Košíc sme vycestovali AŽ do Maďarska. Cesta kratšia ako na Dreveník, ale uznávam, že pekná.
Dedina Hajce je stará tisíc rokov a má svoje osobité čaro. Musím im to uznať. Aj tie muškáty na mostoch sú rozkošné a vidno, že to nie je Slovensko, lebo tam teda stále ešte sú.
Pointa ako sa dostať ku skalám, je včas odbočiť medzi domy 104 a 106 a v podstate po červenej pokračovať až po závoru. Ďalšou orientačnou položkou je smer POMNÍK.
…alebo niečo v maďarčine, čo sa ani neodvážim napísať a vlastne si to ani nepamätám. Nedajte sa odradiť ani úplne rozbitou cestou. Prípadne, ak nechcete riskovať blízke stretnutie podvozku s cestou, odparkujte už v dedine a vyšľapte si to pešo – ale komu by sa chcelo s ďalšími 10timi kilami na chrbte, že áno.
Od závory je to tak pol hodinka. Stále po červenej a pri chate pre drevorubačov doľava. Respektíve, ešte pred ňou.
Skaly sú v príjemnom tieni stromov, takže ani horúce letné počasie nevadí. Odporúčam zobrať repelent na komáre, ale tak to už v lese býva.
V Radovom prípade, stačí zobrať mňa. Komáre ho bez zaváhania totiž obletia, aby sa dostali ku mne. Podľa mňa po ňom ešte aj bzučia, nech nezavadzá, keď sa chystajú zaútočiť na nič netušiacu blondsku…
Čo sa samotného lezenia týka, skromne hodnotím, že mi to šlo o niečo lepšie ako naposledy.
Ale poviem vám rovno, tento nástup na cestu za IV+ mi dal zabrať. Podľa mňa som to prešla len silou Radovej vôle, ale ďalej to bola paráda.
Neliezli sme veľa, lebo Rado mal za sebou Turňatlón, (o ktorom mne neprislúcha písať) a tak sme si radšej doobeda pospali a večer sa zas ponáhľal do nočnej. Ja som spala ako zarezaná už o desiatej.
V každom prípade som si istá, že na dobrú svalovku na začiatok týždňa to bude stačiť.
[space value=“50″]
Páčil sa ti článok? Podpor nás…
Lajky vyzbierané na Facebooku či Instagrame nás veľmi tešia a sú pre nás veľmi dôležité. Vďaka ním sa dostávame do povedomia a zviditeľňujeme sa. Keďže vám ale chceme prinášať stále hodnotnejší a zaujímavejší obsah, aj malá podpora v hodnote Horalky nás poteší a pomôže.
Možnosti, ako sa to dá, nájdete v sekcii – Podporte nás.
Ďakujeme.
