Zo života s horolezcom… a zo života na Kube (časť III. – Viñales)

…keďže toto je príbeh na pokračovanie, vynechám strojené úvody…

Z Havany sa teda vydávame do Viñales spolu so švédsko-kubánskym párikom. Taxi collectivo: Havana – Viñales – 15CUC.

Vinales_pano

Cesta nie je nič, na čo je rozmaznaný Európan zvyknutý. Prievan zo stiahnutých okien, keďže klíma chýba, nefungujúca ľavá smerovka, miestami desivé zvuky a natriasanie sa po diaľnici kvality cesty tretej triedy viac ako 3 hodiny. No to, že to ale stojí za to sme pochopili hneď ako začalo zostupovanie z posledného kopca nad dedinou. Naskytá sa nám totiž úžasný pohľad na mogoty. Taxik nás vysádza rovno pri bráne do casy, kde pobudneme zopár dní (cez tento link sa môžete zaregistrovať a prvé ubytovanie máte dokonca so zľavou…).

Kostol

Samotné mesto, teda dedina, je celkom sympatická. Úplne iné ako Havana. Ruch veľkomesta striedajú kovboji v gumákoch, prepotených košeliach s klobúkmi vrazenými do čela, ktorí postávajú len tak na ulici, alebo sa premávajú na koňoch všetkými smermi.

Vinales

Kone máme na pláne aj my a to hneď na druhý deň ráno. Dávame si záležať, aby tie, ktoré nás ponesú, boli zdravé. Mne priradia fešáka s krivým uškom a Radovi, nuž.. na Kube až toľko dvojmetrových ľudí nenájdete…

Usko Kovboj

Jazda cez tabakové plantáže spojená s prednáškou o tom, ako to s tým pestovaním tabaku vlastne je, sa dá považovať za príjemne strávené dopoludnie, ale dajte si pozor, či si dohadujete aj anglicky hovoriaceho sprievodcu.

Mogoty

Pochopiteľne, počas cesty pekne plánovane zastavujeme na každom kroku, aby sme mali možnosť platiť za drahé občerstvenie, ale odolávame. Neodmietneme ochutnávku miestneho rumu, ale celú fľašku za európsku cenu nám už netreba. Nemáme im to za zlé. Sme turisti a máme to vytetované na čele.

Habano

Výsledkom jazdy sú špinavé rifle a tak len za 5CUC dávame obrovskú kopu prádla vyprať v našej case.

Áno, dá sa to aj zjednať na menej, ale neskôr sme pochopili, že keď sme raz priplatili, neskôr nám zas znížili. Jeden večer sa dokonca domácej uľútostilo turistov zo Slovenska natoľko, že keď videla, že si ideme variť vifonku, ponúkla nám večeru, ktorú práve dovarila pre svoju rodinu.

RopaVieja

Ale aby ste si nemysleli, že sme žili len na vifonkách, v meste je aj pekáreň, kde doobeda kúpite celkom veľké balenie buchiet za 1CUC. Veľmi slušne sa dá najesť, keď zídete o niečo nižšie po hlavnej ceste – mimo centra. Za 3,50CUC sme okúsili ich národné jedlo – ropa vieja. Áno, prekladá sa to ako staré oblečenie…

Poobede sa vydávame na prechádzku mestom. Obliekam si teda šaty, veď je letné počasie (i keď niektorí domáci chodia v zimných bundách). CHYBA AMATÉRA. Ako inak, keď idete na prechádzku s horolezcom, zlákajú ho kopce. Ani neviem ako, derieme sa hore do džungle… Len sa pozrieť, kam vedie tá cesta… a potom tá ďalšia… a potom zrazu… či sa dá vyliezť na tie skaly… pochopiteľne, že sa dá. Je tu aj neoficiálna lezecká komunita, ktorá je štátom nateraz tolerovaná.

treking jaskyna2

jaskyna

K pobytu vo Viñales neodmysliteľne patria prechádzky po okolí. A tak sa aj my vyberáme do Valle de Viñales. Cestou míňame dokonalý nápad pána Kastra ako prilákať turistov na prehistorickú maľbu, ktorá ASI, ale naozaj len asi, nie je až tak prehistorická, a potom sa už len kocháme krásou týchto čarovných kopcov.

Mural_Prehistoria

tabak

Ak si pamätáte na našu prvú spoločnú prechádzku v Tatrách, tak táto od nej nemala veľmi ďaleko. Na konci dňa zisťujeme, že sme nachodili 20km. Nezabudnite navštíviť aj Balcony Restaurant s výhľadmi, pre ktoré sa oplatí pridať ďalších 6km.

Keďže je sobota, vo Viñales to znamená, že proste uzatvoria hlavnú (a v podstate skoro jedinú) cestu, vyložia tam stoly a stoličky a začína párty.

party

Plán na posledný deň v tejto časti Kuby nám nevyšiel kvôli nepriazni počasia, ale odporúčam aspoň vám, Cayo Levisa alebo Cayo Jutias. Pláže, pláže a nič, len pláže.

treking2

Naša cesta ale pokračuje ďalej.. tentokrát máme pred sebou 10 hodinový presun autobusom spoločnosti VIAZUL. Cieľová stanica Trinidad a následne, perla juhu, Cienfuegos.

viazul