Zo života s horolezcom… a zo života na Kube (časť IV. – Trinidad, Cienfuegos, Varadero)

…pokračujeme… po tom, ako sme precestovali takmer celý deň z Viňáles smerom viac na stred Kuby, lámanou španielčinou, spolu s húfom domácich ochotných pomôcť, sme našli dohodnutú Casu v Trinidad. TOP ubytovanie v rámci celého pobytu, veľmi odporúčam (link na Airbnb).

Doteraz sme nemali rozhodne šťastie na počasie, ale v Trinidad sa to zdá sa mení. Dočasne.

Vydávame sa na prechádzku mestom, veď večer je pred nami. Motáme sa historickými uličkami, až prichádzame na námestia a potom k bývalému kláštoru. Milý pán nám za symbolické vstupné odporúči vybehnúť tých pár schodov hore a vychutnať si západ slnka, ktorý príde čo nevidieť. Veľmi pekný pohľad, slnko sadajúce za oceán, malebný Trinidad ako na dlani… proste dovolenkový gýč ako má byť…

Trinidad je na turistov zvyknutý, no neuberá mu to na kráse. Je tu o niečo viac stánkov, kopec reštaurácii, barov ponúkajúcich drinky za 2CUC a následne lákajúcich na večerné salsa párty. Čoho tu je rovnako veľa, komárov. Takže nezabudnúť na repelent!

Zopár drinkov na schodoch na hlavnom námestí… a už je ráno. Ideme na pláž! Po takmer týždni na cestách sa nám dostalo slanej vody a slnka. A možno toho slnka aj o niečo viac ako bolo potrebné, no jednoznačne odporúčam. Autobusom pre turistov sa na Ancon pláž a späť do mesta prepravíme za 5CUC – no nekúp to. Pochopiteľne, zastávku identifikujete len pozorným sledovaním zvýšenej hustoty turistov na nejakom rohu ulice.

Aj keď sa nám nechce z luxusného ubytovania, ďalšie ráno sa presúvame do Cienfuegos, ktoré je označované za perlu juhu. Aj toto miesto je neporovnateľne iné s tým, čo sme doteraz videli.

Motkáme sa po meste, prechádzame po malecone, výdatnú večeru si dávame v lokálnom fast foode – pizza za pár CUP. V Kubánskej cestovke sa dohadujeme na výlete do národného parku. Je to doteraz najväčšia položka, 25CUC na osobu, ale je v tom sprievodca a hlavne, odvoz tam a späť. Akokoľvek prepočítavame, vychádza to ako najekonomickejšia alternatíva. Plný nadšenia očakávame zajtrajší výlet.

Ako inak, ráno nám prší. Na dohodnutom mieste čákáme vyše pol hodinu na náš minibus, ale keďže tu už pár dni sme, vieme, že čakať sa oplatí. Cesta trvá skoro hodinu. Vezieme sa spolu s nemcami, talianmi, nejakými kanaďanmi a pochopiteľne, náš sprievodca je priamo z Kuby. Rozpráva o systéme školstva, produkcii ovocia, vynikajúcom zdravotníctve. Nadšenie z vládneho programu hraje celkom presvedčivo, ale myslíme si ticho svoje.

Prší, prší a pršať neprestáva, aj keď opúšťame minibus a vchádzame do národného parku, odhodlaní vidieť najúžasnejšie vodopády uprostred džungle.

Keďže sme už i tak mokrí z dažďa, a priezračná, tyrkysová voda si o to koleduje, ideme do plaviek…. Voda je úžasná. Popravde, aj keď má len 18 stupňov, príde mi skvelá. Pod vodopádmi si dávame tréning proti prúdu a ja po čase chápem, že sa nemám kde usušiť a zohriať, keďže vytrvalý dážď nám nedáva vydýchnuť ani na okamih.

Ako sme ale naučení z domu, treba dezinfikovať a keďže rumu je tu dosť, večer nastáva povinná liečba.

Počasie sa ale nezlepšuje ani ďalší deň, keď sa plní nádeje vydávame na sever – smer Caibarien. Keď sa pozeráte na obrázky tohto miesta, určite vás napadá, že tie hurikány, to musela byť sila… Podľa majiteľa našej casy, je však horšia sila vlády, ktorá pôsobila na rozpad kedysi krásneho prístavného mesta oveľa viac. Prečo sme si vybrali toto miesto na pobyt? Odtiaľ to je totiž sotva hodinka na nádherné pláže Cayo Santa Maria… Nádherné pláže, teda aspoň podľa googlu, keďže nám sa tam nikdy nepodarilo dôjsť.

V tomto meste som sa prvý krát odvážila odpútať na 15 minút od spoločnosti svojho drahého, keďže sa mi rozhodne nechcelo do banky, či obchodu. Za tých 15 minút som pochopila veľmi dobre, čo znamená slovné spojenie „mačo národ“. Podľa všetkého, som totiž bola najkrajšia žena pre každého chlapa, čo prešiel okolo vo veku 15 – 150.

Prší aj nasledujúci deň a tak sa rezignovane presúvame do ďalšej destinácie, kde dúfame v lepšie počasie. Tou je Varadero.

Neubytovali sme sa priamo tam, keďže sme našli oveľa priateľnejšiu alternatívu v Santa Marte. Naša Casa je od Varaderskej pláže vzdialená tak 17minút pešo a od Varaderských cien, niekoľko desiatok eur.

Varadero ale nemá s tým, čo sme doteraz videli a zažili nič spoločné. Nepopieram, že si vychutnávame pláž a nádherne čisté more. Môj dojem ale kazí príšerná chrípka a absencia liekov. Z domu donesený paralen ma udržiava síce pri živote, no celý jeden deň ostávam v posteli, unavená aj snahou otvoriť oči.

Genuine Cuba taxi

Posledný deň na pláži, posledná cesta do Havany úplne luxusným taxíkom, ktorý splnil môj sen o autíčku z 50tych rokov, posledný rum na letisku z plasťáku za nezmeniteľné drobné a ideme domov…

[space value=”50″]

Páčil sa ti článok? Podpor nás…

Horalka

Lajky vyzbierané na Facebooku či Instagrame nás veľmi tešia a sú pre nás veľmi dôležité. Vďaka ním sa dostávame do povedomia a zviditeľnujeme sa. Kedže vám ale chceme prinášať stále hodnotnejší a zaujímavejší obsah, aj malá podpora v hodnote Horalky nás poteší a pomôže.
Možnosti, ako sa to dá, nájdete v sekcii – Podporte nás.
Ďakujeme.

Recommended Posts